Častice (lat. partikuly) slúžia na vyjadrenie postoja hovoriaceho k vete alebo k časti vety.
Patria medzi neplnovýznamové neohybné slovné druhy a nemajú vetnočlenskú platnosť.
Príklad na vyjadrenie rôznych postojov v tej istej vete:
| Veta | Postoj |
| Mám asi dvadsať eur. | približnosť |
| Mám pravdepodobne dvadsať eur. | neistota |
| Mám možno dvadsať eur. | váhanie |
| Mám, chvalabohu, dvadsať eur. | uspokojenie |
| Mám dokonca dvadsať eur. | prekvapenie |
| Mám iba dvadsať eur. | nespokojnosť |
| Mám sotva dvadsať eur. | odhad |
Delenie častíc
Poznáme dve veľké skupiny častíc, uvádzacie (stoja pred slovom, ku ktorému vyjadrujeme postoj) a vytyčovacie (vyjadrujú postoj k celej výpovedi a stoja na začiatku vety).
Uvádzacie častice ďalej rozlišujeme na pripájacie a pobádacie. Vytyčovacie častice rozdeľujeme na vysvetľovacie, hodnotiace a zdôrazňovacie.
| Častice | Druh | Príklady |
| Uvádzacie | pripájacie | a, i, no, ale, nuž, ono (A von by si nešiel?) |
| pobádacie | aby, kiež, bodaj by, keby (Bodaj by ťa porantalo!) | |
| Vytyčovacie | vysvetľovacie | ako, proste, reku, vraj (Vraj si včera neprišiel.) |
| hodnotiace | áno, azda, sotva, asi (Asi sa na mňa hnevá.) | |
| zdôrazňovacie | predovšetkým, just, najmä (Just som neprišla domov.) |
Pravopis častíc
Väčšinu častíc píšeme spolu (akiste, žeby, božechráň, kdeže, bodajže) alebo so spojovníkom (už-už, len-len).
Hodnotiace častice, ktoré vo vete majú funkciu vložky, vyčleňujeme čiarkami (Na to si, samozrejme, zabudol. Klára mi, chvalabohu, odpustila. Nie, neprosím si.).