Predložky (lat. prepozície) patria medzi neplnovýznamové a neohybné slovné druhy.
Vyjadrujú vzťahy medzi slovami (predmetové, príslovkové a prívlastkové). Nemajú vetnočlenskú platnosť, čiže nemôžu byť vetným členom.
Delenie predložiek
Predložky rozdeľujeme podľa pôvodu na prvotné (nemôžu byť iným slovným druhom) a druhotné (môžu to byť pôvodne príslovky, častice, prípadne iný slovný druh).
| Druh | Príklad |
| Prvotné | pri, nad, v, z, s, ponad, popri |
| Druhotné | dolu, okolo |
Podľa zloženia rozdeľujeme predložky na jednoduché a zložené. Zložené predložky sú zložené z viacerých jednoduchých predložiek.
| Druh | Príklad |
| Jednoduché | v, z, pod, od, do |
| Zložené | popod, popri, namiesto |
Vokalizácia predložiek
Ak slovo za predložkou s, z, v alebo k začína na rovnaké alebo podobne znejúce písmeno, pridávame k predložke pomocnú hlásku o alebo u, aby sa dal výraz zrozumiteľne vysloviť.
| Predložka | Príklad vokalizácie |
| s | so sestrou, so Soňou |
| z | zo záhrady, zo sadry |
| k | ku mne, ku koňom |
| v | vo vani, vo dverách |
POZOR!
Predložka z/zo sa spája s genitívom.
Predložka s/so sa spája s inštrumentálom.