Slovesá (lat. verbá) sú plnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú činnosť alebo stav osôb, zvierat, vecí a pod.
Majú vetnočlenskú platnosť, vo vete sa zväčša vyskytujú ako prísudok. Patria medzi ohybné slovné druhy, dajú sa časovať.
Delenie slovies
Slovesá delíme na dve veľké skupiny, plnovýznamové a neplnovýznamové (pomocné).
Taktiež rozlišujeme slovesá zvratné, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je zvratné zámeno (tešiť sa, učiť sa), a nezvratné, ktoré neobsahujú zvratné zámeno vo svojom tvare (kosiť, čítať, pískať).
Plnovýznamové slovesá
- samy o sebe vyjadrujú dej alebo stav (kráčať, písať)
- rozdeľujeme ich na činnostné a stavové (činnostné ďalej rozdeľujeme, viď tabuľka)
Činnostné (pracovať, variť) | Predmetové (písať o láske) | Prechodné (kosiť trávu) |
-majú vyjadrený predmet | –priamy predmet (3A bez predložky) | |
Neprechodné (pomáhať ľuďom) | ||
Bezpredmetové (Janka kráča) | ||
– vyjadrujú činnosť | ||
Stavové (starnúť, červenať sa) – vyjadrujú stav |
Neplnovýznamové slovesá
- samostatne stojace nemajú lexikálny význam (smieť, musieť)
- rozdeľujeme ich do štyroch skupín (viď tabuľka)
Modálne slovesá | – vyjadrujú vôľu/schopnosť konať dej | |
(môcť, chcieť, musieť, mať povinnosť…) | ||
Fázové slovesá | – vyjadrujú fázy priebehu deja | |
(prestávať, začínať…) | ||
Sponové slovesá | – spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi | |
(budem dobrý, stane sa zubárkou) | ||
Limitné slovesá | – vyjadrujú hraničný stav | |
(vyzerá ako by mal dostať infarkt, išlo mu srdce vyskočiť z hrude) |
Slovesné tvary
Slovesá môžu mať určitý (určujeme gramatické kategórie) alebo neurčitý tvar (gramatické kategórie nevieme určiť, alebo vieme, ale iba niektoré, napr. upratať – dokonavý vid).
Poznáme tieto neurčité tvary slovies:
- neurčitok (prísť)
- prechodník (kráčajúc)
- činné príčastie prítomné (kričiaci)
- činné príčastie minulé (vybehnuvší)
- trpné príčastie (písaný)
- slovesné podstatné meno (rozprávanie)
Tvar môžeme pri slovesách rozlišovať aj jednoduchý (vyjadrený jedným slovom) alebo zložený (viac slov, napr. budem upratovať, boli by sme písali).
Gramatické kategórie slovies
Osoba: 1., 2., 3.
Číslo: singulár, plurál
Osoba | Singulár | Plurál |
1. | (ja) pracujem | (my) pracujeme |
2. | (ty) pracuješ | (vy) pracujete |
3. | (on/ona/ono) pracuje | (oni/ony) pracujú |
Čas:
- prítomný (pracujem, pracoval by som)
- minulý (pracoval som, bol by som pracoval)
- budúci (budem pracovať)
Spôsob:
- oznamovací (pracuješ)
- rozkazovací (pracuj!)
- podmieňovací (pracoval by si/bol by si pracoval)
Rod:
- činný – dej vykonáva podmet (Peter píše list)
- trpný – podmet nevykonáva dej, je dejom zasiahnutý
Môže mať dve formy:
- opisná forma trpného rodu (List je písaný.)
- zvratná forma trpného rodu (List sa píše.)
Vid:
- nedokonavý – dej stále prebieha, je neukončený (čítať – v budúcom čase tvar budem čítať)
- dokonavý – dej je ukončený (prečítať – v budúcom čase tvar prečítam)