Prídavné mená (lat. adjektíva) sú plnovýznamové slová, patria medzi ohybné slovné druhy a majú vetnočlenskú platnosť.
Vyjadrujú vlastnosti alebo spresňujú význam podstatných mien. Vo vete môžu tvoriť zhodný prívlastok, doplnok či mennú časť prísudku.
Delenie prídavných mien
Prídavné mená delíme na vlastnostné (používame otázky aký? aká? aké?) a privlastňovacie (čí? čia? čie?). Vlastnostné ďalej rozdeľujeme na akostné a vzťahové prídavné mená.
Akostné prídavné mená sa väčšinou dajú stupňovať, vzťahové a privlastňovacie nie.
Delenie | Príklad 1 | Príklad 2 |
Akostné (vlastnostné) | múdry | zlý |
Vzťahové (vlastnostné) | okenný | nedeľný |
Privlastňovacie | sestrin | medvedí |
Stupňovanie (akostných) prídavných mien
Stupňovanie delíme na pravidelné a nepravidelné. Pri pravidelnom stupňovaní sa zachová základ slova, pri nepravidelnom sa základ slova mení.
Stupňovanie | Príklad 1 | Príklad 2 |
Pravidelné | milý, milší, najmilší | silný, silnejší, najsilnejší |
Nepravidelné | pekný, krajší, najkrajší | malý, menší, najmenší |
Gramatické kategórie prídavných mien
Pri prídavných menách určujeme gramatické kategórie rod, číslo, pád podľa nadradeného podstatného mena.
Rod: mužský, ženský, stredný
Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod |
krásny (kvet) | krásna (ruža) | krásne (miesto) |
Číslo: singulár, plurál
Singulár | Plurál |
krásny (kvet) | krásne (kvety) |
krásna (ruža) | krásne (ruže) |
krásne (miesto) | krásne (miesta) |
krásny (chlapec) | krásni (chlapci) |
Pád: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
Pády | Otázky | Singulár | Plurál |
Nominatív | Kto? Čo? | krásny (kvet) | krásne (kvety) |
Genitív | Od koho? Od čoho? | krásneho (kvetu) | krásnych (kvetov) |
Datív | Komu? Čomu? | krásnemu (kvetu) | krásnym (kvetom) |
Akuzatív | Koho? Čo? (vidím) | krásny (kvet) | krásne (kvety) |
Lokál | O kom? O čom? | krásnom (kvete) | krásnych (kvetoch) |
Inštrumentál | S kým? S čím? | krásnym (kvetom) | krásnymi (kvetmi) |
Vzory prídavných mien: pekný, cudzí, páví, otcov, matkin