Svojím
Privlastňovacie zámeno svoj (ale aj môj, tvoj, náš, váš) sa píše v inštrumentáli jednotného čísla vždy s dĺžňom na i. Na tento tvar sa pýtame „s kým?”, „s čím?” a dlhé ý/í v pádových otázkach nám môže pomôcť pri určení dlhého í v tvare slova.
Príklady
Nesprávne: Anna prišla na oslavu so svojim priateľom.
Správne: Anna prišla na oslavu so svojím priateľom.
(Pýtame sa: S kým prišla Anna? – dlhý ypsilon v otázke naznačuje potrebu dĺžňa v tvare slova.)
Svojim
Keď sa privlastňovacie zámeno svoj/môj/tvoj/náš/váš používa v datíve množného čísla, píše sa vždy s krátkym i. Pomôckou môže byť aj neprítomnosť dĺžňa v pádovej otázke „komu?”, „čomu?”.
Príklady
Nesprávne: So sestrou sme naším rodičom kúpili spoločný dar.
Správne: So sestrou sme našim rodičom kúpili spoločný dar.
(Pýtame sa: Komu sme dali spoločný dar? – neprítomnosť dĺžňa v otázke naznačuje neprítomnosť dĺžňa v slove našim.)
Užitočné zdroje
- Kedy sa píše svojim a kedy svojím? (Jazykovaporadna.sme.sk)
- SLOVENČINA: Mojim – mojím. Aký je v tom rozdiel? (Teraz.sk)